Aikido

Aikido (合気道, Aikidó) je japonské umenie sebaobrany. Je založené na myšlienke neagresivity, rozvíja cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke.
Názov je zložený z troch japonských znakov:
• 合 – ai – harmónia
• 気 – ki – energia
• 道 – dó – cesta

História

Už na začiatku deviateho storočia na cisárskom dvore vznikly základy bojového umenia, z ktorého neskôr vzniklo Aikido. Boli to metódy úderov a tlakov na nervové centrá spojené s páčením kĺbov a využívaním pohybov útočníka. Toto umenie sa nazývalo Aiki jutsu a neskôr nieslo označenie Daito ryu. Korene tohto umenia vychádzajú z rodokmeňovej línie starého samurajského rodu Minamoto, ktorý bol veľmi významným v dejinách japonskej histórie. Ale za jeho tvorcu a zakladateľa je považovaný Morihei Uešiba (Ó-sensei). Po jeho smrti pokračoval v rodinnej tradícií jeho syn Kišomaru Uešiba, ktorý sa zaslúžil o začiatky šírenia Aikida mimo Japonska. V súčasnej dobe udržuje rodinnú tradíciu vnuk zakladateľa - súčasný Doshu Moriteru Uešiba. Línia či štýl reprezentovaný rodinou Uešiba je označovaný ako aikikai, niektorí priami žiaci zakladateľa však zakladajú vlastné štýly a školy (Tomiki Aikido, Iwama-Ryu, Ki-Aikido, Yoshinkan atď.) Centrálnym dódžó v rámci línií aikikai je Honbu dódžó (Hombu dojo) v Tokiu, v ktorom vyučujú členovia rodiny Uešiba. Prvou európskou zemou, odkiaľ sa Aikido začalo ďalej šíriť po starom kontinente, bolo Francúzko. V začiatkoch väčšinou aikidistické oddiely vznikali pri džudistických oddieloch. Prvá generácia európskych aikidistov zo 60. a 70. rokov mala väčšinou za sebou džudistickú či karatistickú minulosť. Mnohí vrcholoví džudisti a karatisti sa po skončení svojej športovej kariéry venujú Aikidu ako blízkej nesúťažnej forme bojového umenia, ktoré je založené na podobných princípoch a pritom nevyžaduje príliš veľké svalové vypätie. Zrejme najviac sa o popularizáciu Aikida mimo Japonska zaslúžil americký herec Steven Seagal (7. dan). Ďalším známým európskym šihanom je Christian Tissier (Francúzko, 7. dan)

Technika

Okrem úderov, pák a hodov sa protivníkove akcie rušia horizontálnymi, vertikálnymi a diagonálnymi, cirkulárnymi, sférickými aj špirálovými pohybmi okolo bokov obrancu. Výuka sa týka základných pohybov (tai-sabaki) a pádov (ukemi), samotných technik v stoji (tači-waza) aj v kľaku (suwari-waza) a práce s tradičními zbraňami (nôž-tantó, meč-bokken, palica-džó).
Popisy konkrétnych technik presahujú rámec článku a navyše sa jednotlivé štýly a učitelia v detailoch aj názvosloví líšia. Vo väčšine prípadov je však v cvičení Aikida prítomná práca s dychom rozvíjaná pomocou dychových cvičení.

Zbrane

V Aikide sa učí aj boj s nožom (tantó), dreveným mečom (bokken) (prípadne shinken - ostrý meč = katana alebo iai - podobná konštrukcia ako katana, ale bez ostrej čepele) a krátkou tyčou (džó). Štýly, ktoré najviac pracujú zo zbraňami, sú Iwama-ryu a štýl vyučovaný Šodži Nišiem (a po jeho smrti jeho nasledovníkmi). Práca zo zbraňami vychádza z tradičních japonských bojových umení (napríklad iaidó), ale je prispôsobená myšlienkam a technikám eaikido (niekedy je teda pre odlíšenie napríklad cvičenie s mečom označované ako aikiken, s tyčou aikidžó).

Technické stupne

Stupne Aikida sú dvojitého typu. Začínajú tzv. Kjú stupne, ktorých je šesť (začínajúc šiestym až k prvému), niektoré štýly majú technických stupňov iba päť, niektoré ich naopak majú ešte viacej. Potom následuje desať tzv. Dan stupňov, ktoré sú počítané vzostupne. Špeciálna možnosť ako dosiahnuť 10. dan, je byť priamym dedičom Ó-senseia.

Súťaže

Zakladateľ Aikida si v záujmu zachovania tradície neprial degradáciu Aikida na šport organizovaním zápasov a súťaži. Základnou myšlienkou Aikida je hľadanie harmónie, v ktorej rivalita a súťaživosť, čo je potrebná súčasť športových zápasov, nemajú miesto. To je asi hlavný dôvod menšej popularity aikida v porovnaní s inými bojovými umeniami, v nich sa súťaže organizujú.
Jediný štýl, ktorý do svojej náplne, aj cez odpor Ó-senseia, zaradil súťaže, je Tomiki Aikido založené Kenji Tomikim.