Čo je Aikido?
Aikido (合気道, Aikidó) je japonské umenie sebaobrany. Je založené na myšlienke neagresivity, rozvíja cvičiaceho jedinca po fyzickej aj psychickej stránke. Je jedným z najmladších japonských bojových umení. Termín Aikido je tvorený tromi znakmi: „AI“ znamená harmóniu, jednotu, „KI“ energiu, prírodu, a „DO“ znamená cestu alebo spôsob života. Voľne by sme mohli aikido preložiť ako spôsob života v harmónii s prírodou. Najzaužívanejší preklad je ale "cesta harmónie".

• 合 – ai – harmónia
• 気 – ki – energia
• 道 – do – cesta

Aikido je do určitej miery syntézou tradičných japonských bojových umení bujutsu (dá sa preložiť ako umenie boja) Aiki-jutsu, Ju-jutsu, Ken-jutsu, Daito-ryu, Yagyu, a mnoho ďalších. V súčasnom Aikido sa cvičia techniky bez zbrane a aj so zbraňou. Samotné umenie vychádza z cvičenia s bokenom (dreveným mečom),  jo (palicou)  a tanto (nožom).
Za zakladateľa tohto umenia sa považuje Morihei Ueshiba. Bol potomkom starej samurajskej rodiny. Na základe dlhého štúdia rôznych bojových umení jutsu (boj) dokázal spojiť smrtiace bojové techniky s hlbokou filozofiou mieru. Smrtiace techniky prispôsobil tak, aby boli účinné a aj napriek tomu chránili život a zdravie obrancu i útočníka. Súčasne spojil pohyb tela, energiu útočníka a prispôsobenie sa útoku. Techniky Aikido tak môže cvičiť každý – mladí i starí, ženy i muži.

Snáď najväčší vplyv na vznik Aikido mali Sokaku Takeda a Onisaburo Deguchi.
Sokaku Takeda: bol krvavý bojovník, ktorý nerešpektoval ani zákaz nosenia meča. Jeho život bol doslova posiaty mŕtvymi protivníkmi. Okrem toho to bol excelentný bojovník a učiteľ Daito-ryu. Ueshiba s ním cvičil dovtedy, kým nezískal certifikát o odovzdaní všetkých znalostí Daito-ryu.
Onisaburo Deguchi: bol kňaz sekty Omoto-kyo. Toto náboženstvo je známe svojou hlbokou filozofiou pacifizmu.
Na základe spojenia účinných techník, vnútornej energie a filozofie tak Ueshiba vytvoril výnimočné bojové umenie – aikido. Hlavným cieľom je riešiť konflikty mierovou cestou, a víťazstvo nad sebou samým. Naplnil tak odkaz Bushido (morálneho kódexu samurajov). Preto v aikido neexistujú súťaže na rozdiel od ostatných bojových umení.
Aikido zaznamenalo po skončení druhej svetovej vojny obrovský rozmach na japonských ostrovoch. Začiatkom 50. rokov sa začalo šíriť do sveta, a všade sa stretlo s nesmiernym záujmom a uznaním. Aikido sa začína od ostatných bojových umení výrazne odlišovať harmóniou človeka s inými bytosťami a prírodou.
Sám Morihei Ueshiba dostal vyznamenie od japonského cisára Hirohita za výnimočné prispenie k rozvoju bojových umení.
Aikido sa v tomto období rozdelilo na viacero smerov, na tradičné aikido, ďalším štýlom je Tomikiho športové Aikido. Tomiki nesúhlasil s tým, že Aikido by malo byť nesúťažné. Rozšírené je aj yoshikan Aikido. Zakladateľom bol Gozo Shioda. Po duchovnej stránke sa prikláňa k Ueshibovmu Aikido, ale je viacej orientované na boj.
Vzhľadom na to, že Aikido je vhodné pre každého, existuje mnoho ďalších škôl a štýlov Aikido. Niektoré sú zameriavané na prácu s vnútornou energiou Ki, iné na pohyb, iné na tradičné Aikido. Je to spôsobované tým, že každý máme inú fyzickú stavbu, iné názory, iný pohľad a postoj, a tým sa aj aikido ako také môže líšiť.
V roku 1951 vstupuje Aikido aj do Európy. V bývalej ČSSR sa konala prvá verejná ukážka na Fakulte telesnej výchovy a športu Karlovej Univerzity v Prahe v roku 1986. Na Slovensku sa začalo Aikido cvičiť cca okolo roku 1989.